Jozef Medvecký → Barokové inšpirácie: Grafické predlohy, vzory a inšpirácie barokového maliarstva na Slovensku

Johann Christoph HAFNER (1690 - 1754)

h200

Alegória spasenia (Kristus ako Fons vitae), medirytina
Variant staršej predlohy, so zmenenými nápismi
h200 a Olejomaľba, 1712
TRENČÍN, Trenčianske múzeum (H 15337)
Ol/pl, 94 x 73 cm; - V. Hábl, Múzeum 2007/7, foto na vnútor. strane obálky; - Hábl, Múzeum 2008/2, s. 3-4?; (pendant Confessio Augustana); - Kat. DSVU Renesancia 2009, s. 102, č. II.3.3 ("Kalvária" /??/; podľa Jacoba van Heyden");
D?Podľa staršieho variantu (kľačiaca postava vľavo polobnažená), len ľavá strana s Mojžišom zachovaná; vpravo namiesto M. Luthera Ján Krstiteľ, Kristus ukrižovaný..., nápisy a citáty v bibličtine.

    

Johann Lorenz HAID (1702 - 1750)

h201

Michael archanjel poráža Satana, mezzotinta Christian Rugendas (univ. tézy C. Kulicha na pražskej univerzite, 1738)
(Kompozičný vyriant vychádzajúci z G. Reniho). Znač. "Iohan Lorenz Haidt inv. et del. / Christian Rugendas Sculps. et excud. Aug. Vind." (NK ČR, Th 337; - manuscriptorium.com);
- A. Teuscher: Die Künstlerfamilie Rugendas 1666-1858. Werkverzeichnis zur Druckgraphik. Augsburg 1998, s. 319, č. 1253
h201 a Ludovít Nyulasy, olejomaľba, 1860
NITRA, Katedrála sv. Emeráma
Obraz vsadený v oválnom štukovom ráme pri kazateľnici na severnej stene presbytéria (pravdepodobne nahradil pôvodný starší obraz?)
B


h201 b Obraz na hlavnom oltári
NITRA, kostol sv. Michala
Pôvodný drevený hlavný oltár nahradili 1935 novým ónyxovým oltárom (podľa návrhu M. Harminca z r. 1931), nad oltárom zavesený nový obraz Michaela archanjela (ol/pl, 220 x 160 cm; reštauroval G. A. Schüle 1935); - R. E. Pročka, in: Príbehy pamiatok a obrazov, Trnava 2018, s. 72: "barokový oltárny obraz Sv. Juraja zabíjajúceho draka" (??)
B(Na pôvodnom barokovom hlav. oltári bol obraz s kompozcíciou podľa "Michaela Archanjela" Guida Reniho)



201X
+ Lukasz Orlowski, kópia, olt. obraz z r. 1746 v kaplnke Archanjela Michaela v kostole misjonarzy v Krakove (KZSP IV. Miasto Kraków, cz. V. Warszawa 1994, s. 35, obr. 222; - K. Moisan-Jablońska: Obrazowanie walki dobra ze zlem. Kraków 2002, obr. 85)



h202

Učenie o Eucharistii, mezzotinta Georg Philipp st. a Christian Rugendasovci, Augsburg 1741
Znač. "Iohann Lorenz Haidt inv. et del. - G.P. et Christ. Rugendas Pater et Filius Sculp. et excud. /Aug. Vind./" Naspodu prilepené tlačené univ. tézy z tomistickej filozofie, obhaj. v karmelitánskom kláštore zum Hl. Sakrament v Augsburgu 17. augusta 1741 (A. Teuscher: Die Künstlerfamilie Rugendas 1666-1858. Werkverzeichnis zur Druckgraphik. Augsburg 1998, s. 311-312, č. 1225)

h202 a Spišský maliar, olejomaľba, 2. pol. 18. stor.
PODOLÍNEC, far. kostol Nanebovzatia Panny Márie
Záves. obraz v boč. lodi, ol/pl, 170 x 125 cm; - Petrová-Pleskotová 1983, obr. 101 ("Schmidt?, okolo 1770")
BKópia podľa grafiky. (+ Kompar.: anjel sediaci na oblaku)




Johann Gottfried HAID (1711 - 1776)

h203

Mária nevesta Ducha sv., lept Gottfried Haid, vyd. Johann Daniel Herz v Augsburgu
Znač. "Gottfried Heid fecit"; Podľa fresky Matthäusa Günthera z r. 1748 vo far. kostole Altdorf (Kat. M. Günther 1988, č. 135); Jeho kompozíciu zopakoval aj F. F. Dent (klenbová freska v Ringingen, znač. "Franz Ferdinand Dent Constantiensis invenit et pinxit", 1763)
h203 a Anton Schmidt na freske klenby presbytéria, 1766
BANSKÁ BYSTRICA, far. kostol Nanebovzatia Panny Márie
JM 2013, s. 144, obr. 135, 135a (predloha); kat. I.16 a
CAko Korunovanie Bohorodičky, bez Ducha sv.; prevzatá Mária pred trónom a anjelici za ňou, dvojica anjelov vpravo s kráľovským rúchom a žezlom


h203 b Olejomaľba, býv. oltárny obraz, ca. 1760
BUDAPEŠŤ, Magyar Nemzeti Galéria (L., 5.089)
Pri reštaurovaní nájdený zvyšok signatúry ("I:Sol..."?). - Kat. A restaurálás művészete, MNG Budapest 2013, s. 168-169, s predlohou (obr.); - A. Jávor, MÉrt 2016/2, s. 194 a pozn. 33.
BIba horná časť, korigované - Boh Otec a Kristus vo vrchole oproti grafike opačne, postava Ducha sv. stojaceho vpravo nahradená holubicou, dolu namiesto anjelov nesúcich rúcho anjelik so žezlom, ľaliou a nápisom



203X
+ Stranovo prevrátená kópia podľa grafiky, ol/pl 129 x 78 cm, zo súkrom. maj. (Dorotheum Wien, 2247. Kunstauktion 15. 12. 2009, kat. s. 94, č. 96: ako bozzetto k olt. obrazu, Rakúsky maliar, pol. 18. stor.; ako "Die Aufnahme einer heiligen Fürstin in der Himmel" /sic!/);
+ Dvojica anjelov nesúcich Máriino kráľovské rúcho na freske Franza Josepha Spieglera z r. 1749 na klenbe presbytéria pútneho kostola Unserer Lieben Frau v Zwiefalten (stranovo prevrátene)



Philipp Ferdinand HAMILTON (1664 - 1750?)

h204

Mária Terézia na koni (ako uhorská kráľovná na korunovačnom pahorku), v pozadí pohlad na Bratislavu, medirytina?
Identické pendanty Mária Terézia a František Štefan na koni, pripis. Hamiltonovi, obrázky v súkrom. zb. (Kat. Maria Theresia als Königin von Ungarn, Schloß Halbturn 1980, s. 160 a obr. 1, fareb. obr. 9 na príl.); Prototyp zabrazenia Martin van Meytens? (Kat. Maria Theresia und die Kunst, Belverdere Wien 2017, s. 55); aj tlačená fareb. reprodukcia, 1747 (GMB G 1724);
+ Variant zobrazenia, medirytina Christian Wilhelm, vyd. Martin Engelbrecht; - kráľovná na koni s mečom v pravici, s pohľadom na Bratislavský hrad v pozadí (sama, koruna na hlave zmenšená, ľavú ruku vbok);
(Kompar. aj medirytina "Vitam et sanguinem" F. L. Schmittnera)
h204 a C. Hirsch: Mária Terézia na koni, 1747
BRATISLAVA, Galéria mesta Bratislavy (A 583)
Ol/pl 45,5 x 33 cm; sign.: "Hirsch / Junior / Pinxit / 1747"; - A. Petrová-Pleskotová 1983, s. 96 a pozn. 229; - Ž. Grajciarová, Kat. stálej expozície GMB 2001, s. 24, č. 2/3; - Kat. DSVU Barok 1999, č. 524 (predloha Hamilton?); - Kat. Maria Theresia und die Kunst, Belvedere Wien 2017, s. 55, kat. č. II.6
AKópia podľa Hamiltona? (aj pendant František Štefan Lotrinský na koni, inv. č. A 584)



204X
+ Mária Terézia na korunovačnom pahorku, ol/pl, 45 x 33 cm(Budapest, MNM Történelmi Képcsarnok, inv. č. 0061: "M. Meytens, 18. stor.") - bez husára vpravo v pozadí

Joseph HARTMANN (1725 - 1767)

h204x2

Pieta - "Maria V. Mater dolorosa", mezzotinto Johann Jacob Haid, pol. 18. stor.
Exemplár v GMB, C 1211 (ako "P. Hartmann");
h204x2 a Pieta, 19./20. stor.?
TRNAVA, Univerzitný kostol sv. Jána Krstiteľa
Tempera(?) na plátne, z rôznorodého súboru závesných obrazov zo života Krista (Umývanie nôh, Olivová hora, Zmŕtvychvstanie, Kladenie do hrobu) a Panny Márie (Klaňanie pastierov, Pieta, Nanebovzatie) odvodených z rôznych barokových predlôh, jednotne adjustovaných v rámoch identického formátu
BCelofigúrové zobrazenie Bolestnej Panny Márie s telom Krista pod krížom vychádza z grafickej predlohy



Maerten van HEEMSKERCK (1498 - 1574)

h205

Posledný súd, medirytina Theodor (Philipp?) Galle, 1564
Pôvodná, stranovo prevrátená kresebná predloha M. van Heemskercka z r. 1563 (Kodaň, Statens Museum for Kunst, Kobberstiksammling - R. Grosshans: Maerten van Heemskerck. Die Gemälde. Berlin 1980, obr. 227); - Ralf van Bühren: Die Werke der Barmherzigkeit in der Kunst des 12.-18. Jahrhunderts. Zum Wandel eines Bildmotivs vor dem Hintergrund neuzeitlicher Rhetorikrezeption. Hildesheim - Zürich - New York 1998, obr. 63 na s. 491 (Th.? Galle);
+ Stranovo prevrátená medirytina nezn. rytca 1564 (Cieslak, Pierwowzory graficzne epitafiów obrazowych w Gdańsku, BHS 1988/3. obr. 25 na s. 215; - Holl. VIII, 248, 562);  + Medirytina Cornelis Cort, vyd. H. Cock 1564, s inou legendou naspodu; - New Hollstein 155 (Cornelis Cort); New Hollstein 490.I (M. van Heemskerck); - Bierens de Haan, s. 213-214 (Coornhert)
+ Aj iná verzia, rozšírená na výšku Mario Cartaro podla van Heemskercka: Posledný súd - Kristus Sudca a vzkriesenie mŕtvych, medirytina, 1568. Znač. "Marius Kartarus jnuen" (IB 31/1986, č. 19 na s. 421)
h205 a Dvaja naznak ležiaci kostlivci a polpostava muža v rubáši na tabuľovej maľbe  » Ezechielova vízia, zač. 17. stor.
KREMNICA, Múzeum mincí a medailí (K-1403/U 37)
JM 2003, s. 112-118, obr. 10-13 (predlohy); - Kat. MMM Kremnica 2006, s. 100-103, č. 95 (JM); - DSVU Renesancia 2009, s. 839-840, č. 202 (JM);
D






205X
+ F. de Backer, spodná časť tabuľovej maľby Posledný súd /katol. verzia/ (Dorotheum); + Obraz epitafu Petra Budana, zomr. 1561, Katharinenkirche Lübeck, okolo 1570 (Ketelsen, obr. s. 313); + Obraz epitafu gr. Hansa I. von Mansfeld-Hinterot, 1569 v Eisleben (I. Schulze: Lucas Cranach d.J. und die protestantische Bildkunst, obr.)





Paul HEINECKEN (1680 - 1746)

h206

Pašiový oltár, návrh divadelnej scény, medirytina Georg David Nessenthaler, 1727
Ilustrácia č. 83 v traktáte Paul Heinecken: Lucidum Prospectivae speculum, vyd. Augsburg 1727 (2. vyd. 1753). - Kat. Theorie der Architektur, Göttweig 1975, č. 26; - H. Karner: Zur Rezeption des scheinarchitektonischen Werkes von Andrea Pozzo in den habsburgischen Ländern nördlich der Alpen im 18. Jahrhundert. Dizert., Phil. Fak. Universität Wien 1995, s. 71; - Michaela Baumerthová: Problematika iluzívnych oltárnych architektúr na západnom Slovensku. Dipl. FFUK 2008, s. 96
h206 a Franz Schellemayer, iluzívna architektúra hlav. oltára, 1778
ŠAMORÍN, kostol býv. paulánov
Znač. "F:S: Pinxit / M:D:C:C:L:XXVIII". - Garas 1955, s. 193, 252 +lit. ("F. Sigrist"); - B. Matsche von Wicht: Sigrist 1977, 94, 228; - Garas, rec. Matsche, AHA 1979/3-4, s. 319-324; - PP-83, s. 39, obr. 41; - DSVU Barok 1998, s. 485-486, komentár k č. 281a (J. Medvecký); - Karner, diz. Wien 2005, s. 71 (predloha); - JM 2008(2009), s. 122-129 (Schellemayer); - Baumerthová, dipl. FFUK Ba 2008, s. 86-97, kat. č. 08; - Medzi zemou a nebom 2009, s. 148-153 (JM); - K. Kolbiarz Chmelinová: Ekonomiczna kalkulacja? Ołtarze iluzionistyczne XVIII wieku na terenie Słowacji, in: Techne 1/2018, s. 159, 161
CPrevzatá štruktúra a architektonické členenie, upravené na výšku s polkruhovou edikulou uprostred, namiesto segmentového štítu trojuholníkový; ikonografia zmenená, pseudosochy Fides a Spes



Joseph HEINTZ st. (1564 - 1609)

h207

Zmŕtvychvstanie, medirytina Lucas Kilian st., 1606
Podľa Heintzovho strateného olt. obrazu z r. 1606 v zámockej kaplnke v Haunsheim. Znač. "S.C.M. Pictor Iosephus Haintz pinxit / L. Kilianus A. Sculpsit".
Aj stranovo prevrátená redukovaná kópia Josepha Antona Zimmermanna, ca. 1740; - J. Zimmer: Joseph Heintz der Altere als Maler. Weissenhorn 1971, s. 128-131, kat. č. B.2, obr. 92 (Zimmermann obr. 90); - DaCosta Kaufmann, kat. č. 7.54
h207 a Tabuľová maľba v nadstavci epitafu neznámej (spišskej?) rodiny, 1640-te r.
KOŠICE, Východoslovenské múzeum (S 345)
JM 1998a (predloha); - DSVU Barok 1998, s. 454, č. 191 (J. Lenhart); - Kat. DSVU Barok 1999, č. 12; - Z. Ludiková, kat. DSVU Renesancia, SNG 2009, s. 99, č. III.1.10; - K. Chmelinová, in: Skarby baroku, MN Krakow 2017, s. 24-26, kat. č. 3;
BZ grafiky prevzatý celok kompozície


h207 b Peter Stöckel(?): Ústredný obraz epitafu kníhtlačiara Jakoba Klösza ml., zomr. 1665
BARDEJOV, Šarišské múzeum (H 914)
Tempera na dreve, 93 x 50 cm; - JM, in: DSVU Barok 1998, s. 452, č. 187 (predloha); - Kat. DSVU Barok 1999, č. 1; - M. Szocs, /krídlový oltár v sedmohradskom Csíkdelne/Delnita/, MÉrt 2003/3-4, pozn. 57 na s. 274 (predloha); - JM 2006b, pozn. 21;
BPrevzatý celok kompozície, redukované po stranách, bez vojakov v pozadí vpravo


h207 c Obraz v nadstavci hlav. oltára, kon. 17. stor.
LIPTOVSKÝ JÁN, far. kostol sv. Jána Krstiteľa
Ol/pl; - Pam. SK, s. 125; - Súpis I/1968, s. 235;
BKópia podľa grafiky
(Ústredný obraz oltára odvodený z kompozície "Krst Krista" H. Rottenhammera)


h207 d Horná časť figúry Krista na tabuli Zmŕtvychvstanie, ústredný obraz epitafu nezn. mešťana, pol. 17. stor.
BARDEJOV, Šarišské múzeum
JM, in: DSVU Renesancia 2009 (predloha);
CPrevzatá postava Krista upravená - kráčajúci, s hlavou frontálne (vojaci pri hrobe naspodu iní)

     
207X
Dobové maľované kópie podľa Kilianovej rytiny (J. Zimmer, kat. 2.0.2.1-3.); + Josef Hauska, obraz na hlav. oltári klášt. kostola cistercitov Vyšší Brod, 1654 (č. 2.0.2.4; - zo štyroch olt. obrazov vymieňaných podľa období cirkevného roka), kresby a reliéfy; + Ketelsen, 4 epiafy: obr. 109, 155 (1656), 164 (po r. 1638), 207 (1650); + 5 obrazov sliezskych epitafov, oltárov, kazateľníc (Steinborn / Oszczanowski 2000, č. 169-173); + Kat. Slezsko perla v české koruně, NG Praha 2007, s. 212, č. II.3.27 (3 obrazy: Roztocznik 1613, Roudno 1623, Świdnica 1630?); + Wacław Kalus, ústredná tabuľa epitafu J. Bludowskeho, po 1607 (I. Adamczyk: Malarstwo i rzeźba okresu gotyku i renesansu ze zbiorów Muzeum Śląska Cieszyńskiego w Cieszynie, in: Zb. Památky Těšínského knížectví. Praha 2016, s. 60, obr. 10); + Zmŕtvychvstanie zo série záves. obrazov na sever. stene presbytéria kostola (sv. Kataríny?) v Krakove;
+ Ústredná tabuľa epitafu rod. Prugger v. Prugghaimb, 2. pol. 17. stor. (Sankt Jakob in Haus v Tirolsku, far. kostol sv. Jakuba);
+ Christoph Fuchs, Zmŕtvychvstalý Kristus so zástavou, obraz boč. oltára, 1642 (Regensburg, St. Blasius); + Vojak so štítom nad hlavou na obraze epitafu G. Estrreicha, po 1606 (Kat. Ku věčné památce, Olomouc 2007, č. 27, s. 143-145; vojak s kopijou a spiaci vojak prevzatí z Vos / Sadeler 1587, Kristus a i. z ďalšej predlohy);
+ Kristus so zástavou na epitafe nezn. rodiny, dielňa M. Radouša, 1620-te r. (Kat. Olomouc 2007, č. 8, s. 103-106: "podľa nejakej/!/ manier. predlohy z prelomu 16/17. stor."); + na ústrednom obraze epitafu nezn. rodiny, tabuľová maľba z dielne M. Radouša (NM - Historické muzeum Praha, inv. č. H2-3920); a pod.

h208

Diana a Aktaeon, medirytina Aegidius II Sadeler, 1597/1600
Obraz dnes v KHM Wien, inv. č. 1115 (J. Zimmer: Joseph Heintz der Ältere als Maler. Weißenhorn 1971, s. 94-98, kat. č. A 16, obr. 40): rytina znač. "Sac. C. Mtis. pict: Iosephus Heintz Inventor / Egidius Sadeler Sculp:" (kat. č. A 16.0.1.1); Exemplár v GMB (Kat. Bludní Holanďania, SNG 2007, obr. s. 37); + Aj stranovo prevrátená kópia Johann Theodor
de Bry, kruhový formát (č. A 16.0.1.2, obr. 39) a ďalšie kópie.
Variant Heintzov? obraz v GNM Norimberg (inv. Gm 1296).
208 a Kópia, 17./18. stor.?
BUDAPEŠŤ, Szépművészeti Múzeum
Olejomaľba na medi, pochádza z Košíc (Gy. Tarcai, Művészet 1903/3, obr.); - Kat. A Manierizmus. Korának művészete. SzM Budapest 1961, č. 89; - Zimmer 1971, s. 96, kat. č. A 16.0.2.7
ADobová kópia podľa Sadelerovej rytiny



208X
+ Dobové kópie podľa Sadelera (J. Zimmer, kat. A 16.0.2.1-10, obr. 42, 43, 45); + Kópia pripis. Nicolasovi Poussinovi (kat. č. A 16.0.2.3), kresby a reliéfy



Elias Christoph HEISS (1660 - 1731)

h209

Sv. Štefan dáva kráľovstvo pod ochranu Panny Márie, mezzotinta, Augsburg 1719
Heiss (sculp., excud.). Pražské univerzitné tézy (NK Praha, Th232 - manuscriptorium.com)
h209 a Obraz v oltárnom nadstavci, 1747?
MODRA, kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa
Ol/pl; v nadstavci boč. oltára sv. Michala archajela. - JM, PaM 2012/2, s. 46-47 (nezn. predloha); - K. Tánczosová, Monument revue 5/2016, č. 1, s. 4 ("1747"); - K. Kolbiarz Chmelinová: Výzdoba kostola v 17. a 18. storočí, in: Kostol Narodenia svätého Jána Krstiteľa v Modre. Modra 2021, s. 59, obr. 69 ("J. Kurtz?, 1728/33"); Reštaur. M. Hricková 2017
BKompar.: Mária s Ježiškom na "Oslávení sv. Jána Nepomuka" podľa Sebastiana Concu z r. 1729


h209 b Sv. Štefan na obraze boč. oltára čižmárskeho cechu, po 1703 (1757?)
SKALICA, far. kostol sv. Michala archanjela
Oltár z r. 1703, obnovený 1757; - J. Medvecký: Oltárny obraz sv. Štefana kráľa v Skalici, PaM 2012/2, s. 46-47;
DP. Mária iná; kompozícia celku nezn. predloha


h209 c Carl Wilhelm Brand, Sv. Štefan na obraze hlav. oltára, 1755
BECKOV, far. kostol sv. Štefana
S. Paulusová: Kultúrne dedičstvo Beckova, in: Beckov 1. Dejiny obce do roku 1918. Nové Mesto nad Váhom 2006, s. 161; - JM, PaM 2012/2, s. 46-47. Reštaur. J. Klech
DCelok z inej predlohy (ako olt. obraz v Skalici)


h209 d Ján Jozef Moll: Sv. Štefan na obraze hlav. oltára, pred 1752
JABLONICA, far. kostol sv. Štefana Kráľa
Ol/pl, 250 x 190 cm; - Medvecký, PaM 2012/2, s. 46-47;
DV hornej časti Assumpta nesená anjelmi do neba podľa J. D. Hertza (anjel vľavo s rukou nad hlavou podpierajúci oblak)


h209 e Franz Wenke, Sv. Štefan na cechovej zástave čižmárov, zač. 19. stor.
BANSKÁ BYSTRICA, Stredoslovenské múzeum
Obojstranne maľovaná cechová zástava (na rube Sv. Imrich); - JM, PaM 2012/2, s. 46-47
COdvodené, upravené - kráľ v uhorskom odeve kľačí v interiéri


h209 f Sv. Štefan, kompozícia na časti antependia, drevoryt na plátne
BARDEJOV, Šarišské múzeum
S uhorským erbom v kartuši a pohľadom na Bratislavu a nápisom naspodu. - M. Mešša: Zdobené antipendiá zo Šariša, PaM 1996/1, s. 52, obr. ("16. storočie"); - Szilárdfy 1999, s. 72, obr. 6 ("ca. 1670"); - Knapp 2001, s. 147, č. 65 ("ca. 1670");
C


h209 g Gottlieb Anton Galliarti, Sv. Štefan a Erdődyovci, spodná časť fresky na klenbe presbytéria, 1720
NITRA, Katedrála sv. Emeráma
Medzi zemou a nebom 2009, s. 50-59 + lit. (JM); - JM: Umelecké pamiatky a baroková výzdoba katedrálneho chrámu, in: Kolíska kresťanstva 2011, s. 208-391;
COdvodená postava sv. Štefana (kľačiaci kráľ s tvárou z profilu pozerá hore na oslávenú Pannu Máriu v nebi; korunu dvíha pravou rukou, ľavou ukazuje na erb Uhorska, ktorý drží páža pred ním)


h209 h Obraz hlav. oltára
KUZMICE - VÍTKOVCE, kostol sv. Štefana kráľa vo Vítkovciach
Ol/pl, 200 x 130 cm, ústredný obraz oltára z r. 1718; reštaur. 1977;
A. Petrová-Pleskotová: Maliarstvo 18. stor. na Slovensku v kontextoch stredoerópskeho umenia, ARS 1990/1, pozn. 13 na s. 105: "obraz z kostola vo Vitkovciach, dnes v kat. kostole v Jacovciach", Jozef Zanussi" (?)
COdvodená postava sv. Štefana, namiesto brnenia pod plášťom uhorský šľachtický odev; pred ním páža drží znak Uhorska



h209x1

Sv. Ján Nepomuk
Mezzotinto? E. Chr. Heiss, pražské univ. tézy (NK Praha Th 176 - manuscriptorium.com);
Na stuhe naspodu: "D. Joannes Nepomucenus, Martyr, Doctor, Canonicus Pragensis, fama Periositan/.../ Patronus singularis";
h209x1 a Spišský maliar, olejomaľba, 1712
BRATISLAVA, SNG (O 5595)
Ol/pl, 131,5 x 100,2 cm; z kostola sv. Jozefa v Studenci. S dedikačným nápisom: "A.M.D.G. donavit Congre/gati/oni/./ - B.M.V. Daniel Vida / senior / Ao 1712"; pod tým nápis z predlohy
FOdvodené zobrazenie, v redukovanej podobe vychádzajúce z motívov grafickej predlohy



h209x2

Maria Victoria
"Immaculata B. V. / Mariae Conceptio", mezzotinto? E. Chr. Heiss, pražské univ. tézy 1710 (NK Praha Th 005 - manuscriptorium.com);
+ "Sancta Maria de Victoria / daß ist / die Siegreiche / Schutzfrau der Lobl. Burger und Stadt / Congregation beyderlen Geschlechte / zu Ingolstatt / 1756", medirytina J. B. a J. S. Klauberovci, Augsburg 1756
h209x2 a Trnavský(?) maliar, olejomaľba, okolo 1730?
KOMÁRNO, kostol sv. Ondreja
Býv. oltárny obraz z pôvodného jezuitského kostola(?), dnes v kaplnke; ol/pl, 180 x 109 cm; rešt. 2003 Á. Mézes, V. Farkasová
C

    

h209x3

"IESUS ADMIRABILIS", medirytina Elias Christoph Heiss 1715
Pražské univ. tézy, 1715 (NK ČR, Th 024; - manuscriptorium.com)
+ Zobrazenie stranovo prevrátene v kvetinovom venci, medirytina Johann Kaspar Sing (univ. tézy, Th 163)
h209x3 a"IESUS AMABILIS", olejomaľba, 18. stor.
BRATISLAVA, Galéria mesta Bratislavy (A 405)
Olejomaľba na papieri, podlepené plátnom, 62 x 46 cm;
CMaľba na rytine? (len poprsie bez rúk, orámovanie iné)

    

Franz Georg HERMANN 

h209x4

Apoteóza sv. Jána Nepomuka, mezzotinta Gottfried Heüss/Heiss 1723, 1734
Pražské univ. tézy, 1723 (NK ČR, Th 520; - manuscriptorium.com); + Univ. tézy A. Furlaniho na Viedenskej univerzite 1734 (Kat. Johannes von Nepomuk, Passau 1971, s. 170-171, č. 96: "Franc. Georg Hermann ping. - Gottlieb Heuß sculp: et exud. Aug. Vindel.; dedik. 1734);
Alegorické oslávenie svätca (s personifikáciami Statočnosti, Trpezlivosti a Mlčanlivosti)
h209x4 a Apoteóza sv. Jána Nepomka, olejomaľba, 18. stor.
BECKOV, kláštor františkánov?
Ol/pl; v oválnom ráme na výšku (Fototéka ÚDU SAV);
BStranovo prevrátená kópia podľa grafiky


h209x4 b Bernard Bonaventura Velehradský, obraz boč. oltára, ca. 1731
PROSTĚJOV, kostol sv. Petra a Pavla
Umělecké památky Moravy a Slezska 3/2, Praha 2021, s. 947, obr. 1675;
BPrevzatý celok kompozície


h209x4 c Ignác Oderlitzky: Apoteóza sv. Jána Nepomuka, 1730-te r.
UNIČOV, Muzeum baroka
Obraz z boč. oltára klášt. kostola Povýšenia sv. Kríža v Uničove; reštaur. 1987
DPrevzaté len motívy z ľavej strany kompozície (Statočnosť s helmicou na hlave s tabuľami Desatora, fakľou a knihou a stojace putto s krucifixom); stranovo prevrátene (svätec z inej predlohy)

Johann Daniel HERTZ st. (1693 - 1754)

h210

Ecce Homo, medirytina podľa vlastnej predlohy, 1738
Znač. "Iohann Daniel Hertz delin. Sculpsit et ex. Aug Vind."; univ. tézy D. Laurentia Scheua, 1738 (Graphisches Kabinett Stift Göttweig, Ma 026); - A. Göschl: Johann Daniel Hertz, Vater und Sohn. Augsburger Künstlertum und Verlagswesen im 18. Jahrhundert. Dipl. (MA), Universität Wien 2014, s. 155-156, kat. 11a; + Univ. tézy Joanna Conrada vo Viedni, 1738 (neg. ÚDU SAV - r. 1989 na Bohoslov. fak.); + Rytina Jeremias Gottlieb Rugendas, pražské univ. tézy 1734? (NK ČR, Th124 - manuscriptorium.com) (Teuscher 1998 neuvádza);
h210 a Olejomaľba, bratislavský maliar, pol. 18. stor.
BOJNICE, SNM - Múzeum (XI-2661)
Ol/pl, 52 x 70 cm; - Papco 1989, s. 108: "M. Knoller(?)"; - Kat. SNM - Múzeum Bojnice. Prírastky 1980-1990, Bojnice 1990, s. 16, kat. 1 (1985), obr. 12: "Stredoeurópsky (bratislavský?) maliar, 18. stor"; - Kat. DSVU Barok 1999, č. 54 (predloha); - Papco 2003/II, č. 470: "Franz Schön(?);
BLen ústredný figurálny výjav v spodnej časti kompozície



h211

Zvestovanie Panne Márii, proroci a anjelský koncert, medirytina? (univ. tézy), Augsburg 1737
Znač. "Johann Daniel Herz invenit delin. sculp. et excud. Aug. Vind. 1737"
Hertzova kompozícia parafrázuje fresku F. Zuccariho v apside jezuit. kostola SS. Annunziata v Ríme z r. 1566, zachovanú v medirytinách (C. Cort 1571, R. Sadeler I 1580 a i.) - Rom in Bayern 1997, č. 148 a 149 na s. 474-479
h211 a Anton Schmidt, Anjelský koncert, freska klenby ústred. priestoru nad Sv. schodami v tzv. strednom kostole
BANSKÁ ŠTIAVNICA, Kalvária
JM 2006a, pozn. 38; - JM 2013, kat. I.4-2a;
BLen horná časť - Anjelský chór hudobníkov v oblakoch



h212

Oslávenie Assumpty (Mária nesená anjelmi do neba k Najsv. Trojici, proroci, svätci, anjeli), medirytina, Augsburg (pred 1741?)
Znač. "Ioh. Daniel Hertz delin., sculps. et excudit Aug. Vindel." Univ. tézy Jána Fridricha Karla Jenika Ziasaskeho na pražskej univerzite, 1748 (NK ČR, Th468 - manuscriptorium.com); + univ. tézy Franza Xavera Bergera na budínskej univerzite 1751 (Gy. Rózsa, AHA 33/1987-88, s. 282-283, exemplár v Múzeu mesta Budapešť); + univ. tézy, mezzotinta, pred 1741; exemplár vo viedenskom kláštore saleziánov (ÖKT Wien III, s. 282, č. 27 a obr. 292)
h212 a Ján Jozef Moll: Panna Mária na obraze sv. Štefana dávajúceho kráľovstvo pod ochranu na hlav. oltári, pred 1752
JABLONICA, far. kostol sv. Štefana Kráľa
Ol/pl, 250 x 190 cm; - Medvecký, PaM 2012/2
DSpodná časť (sv. Štefan s kráľovskou korunou) podľa E. Chr. Heissa, resp. nezn. predlohy



Jan HILLER (1716-46)

h213

Tzv. druhé telo sv. Jána Nepomuka v krištáľovej rakve uloženej v striebornom náhrobku v Katedrále sv. Víta, medirytina, ca. 1730
"Effigies S. Joannis Nepomuceni M. quae in Arce Pragensi ad S. Vitum / pys Fidelium mentibus recolenda proponitur. Hiller /Muler?/ sc: et ex." (Kat. Johannes von Nepomuk, München 1993, s. 76, obr. 7);
+ rytinové reprodukcie tzv. Ledvinkovského obrazu "vera effigies", polpostava (pripis. K. Škrétovi), in: Fr. Pubička, Unusne, an Duo Ecclesiae Metropolitanae Pragensis Canonici Joannes de Nepomuk nomine, Praha 1790 (V. Vlnas: Jan Nepomucký. Česká legenda. Praha - Litoměřice 2013, s. 264-265, obr. s. 185, 186; - Š. Vácha, Umění 62/2014, č. 3, s. 267-269, obr. 16) a neskoršia kópia znač. Jan Drda (medirytina, 1829; - Kat. 1993, s. 264); atď.
+ Obraz Johanna Franza Greipela z r. 1784 (ol/pl, 270 x 500 cm) vo viedenskom kostole bosých augustinánov, rytinová reprodukcia Johann Adam Schmutzer ml.
(Kat. Johannes von Nepomuk, Passau 1971, č. 50, 113) a anonymné kópie podľa neho
h213 a Jozef Lerch: Telo sv. Jána Nepomuka na katafalku, olejomaľba, 1816
LEVOČA, SNM - Spišské múzeum (SM 2265)
Ol/pl, 73 x 122 cm; sign. "Jos. Lerch pinx."; rešt. 1987/88 A. Svetková, ORA Levoča.
Pôvodom z kaplnky sv. Jána Nepom. v Markušovciach (dedikač. nápis grófok Mariássyových z r. 1816 na rube plátna); - Herucová / Novotná 2008. č. 185; - Herucová 2015, s. 43 a pozn. 164, obr. 32; - Herucová, in: Historia Scepusii II. Ba 2016, s. 923-924, obr. 143
CLen trištvrtepostava, vankúš so strapcom ako viedenský, ruky preložené opačne - ľavá navrchu; pozadie neutrálne, len drapéria bez anjelikov


h213 b Telo sv. Jána Nepomuka na katafalku, olejomaľba, kon. 18. stor.
BRATISLAVA, GMB (A 949)
Ol/pl, 48 x 68 cm; - Mučenícke legendy, Kat. GMB 2012, s. 34-35, č. A.26 ("nezn. maliar podľa Johanna Franza Greipela, kon. 18. stor.")
BCelofig. zobrazenie podľa rytinovej reprodukcie viedenského Greipelovho obrazu


h213 c Telo sv. Jána Nepomuka, olejomaľba, kon. 18. stor.
BRATISLAVA, GMB (A 1140)
Ol/pl, 46,5 x 64,5 cm; - Mučenícke legendy, Kat. GMB 2012, s. 31, č. A.23
BPrimitívne celofig. zobrazenie odvodené, len s jedným vznášajúcim sa anjelikom s atribútmi



213X
+ Olejomaľba v pútnom kostole, Kisboldogasszony / Kleinfrauenhaid (s nápisom na spodnom okraji: "Hl. Johann v. Nepomuck bitt fuer uns in der letzten Noth!" (pendant Smrť sv. Františka Xavera); + Obraz na oltári v boč. kaplnke kostola Nanebovzatia P. Márie, Dietramszell (bavorský maliar, pol. 18. stor.); atď.



Johann Jakob HOFFMANN (činný 1683-1705)

h214

Uhorskí svätci, svätice a blahoslavení, medirytinové ilustrácie, in: (Gabriel Hevenesi S.J.:) "Ungaricae sanctitatis indicia",
Trnava 1692, 2. doplnené vyd. Trnava 1732
Znač. "Hoffmann sc". 50 biografických hesiel svätcov a svätíc ilustrovaných rytinovými zobrazeniami (postavy sv. Štefana, Ladislava, Imricha, Kazimíra atď. signované J. S. Schott; ostatné postavy svätcov a svätíc nezn. trnavskí grafici. - Rusina / Zervan 2016, s. 417-430 a jednotlivé heslá.
h214 Gabriel Barna(?): Figúry uhorských svätcov vo výmaľbe interiéru dreveného kat. kostola, 1711
ORAWKA, kostol sv. Jána Krstiteľa
Rusina / Zervan 2016, s. 431-433 a jednotlivé heslá

214.1 Sv. Bystrík
"S. Beztertus", pred s. 55 (Hoffmannom odvodený z medirytiny Cornelisa Galle "S. Liborius E. P.",
ca. 1650; - Rusina / Zervan 2016, s. 230, obr. 28.3)

h214.1 a ORAWKA
V rade na severnej stene. - Rusina / Zervan 2016, č. 28;
B

214.2 Sv. Andrej / Svorad
pred s. 65; (Hoffmannom odvodený zo Sadelerovej rytiny "S. Andreas Zoerardus Eremita" podľa M. de Vos)
h214.2 a ORAWKA
Rusina / Zervan 2016, č. 33;
B


h214.2 b Josef Zanusi(?): Sv. Andrej/Svorad zo série polpostáv svätcov,
2. pol. 18. stor.
BOJNICE, SNM - Múzeum (XI-0357)
Z kláštora piaristov v Prievidzi. Štvorlistový formát, 100 x 100 cm, s označujúcim nápisom na stuhe naspodu. - Kat. Barok 1999, č. 209; - Papco 2003; - Papco, in: Naše kresťanské mená. Bojnice 2010, kat. č. 9 na s. 39: "podľa nám neznámej grafickej predlohy, ktorú sme v minulosti zaregistrovali v tlačenej knihe na monumentálnej výstave Barok v roku 1998 v SNG" /sic!/;
B


h214.2 c Olejomaľba, pol. 18. stor.
(?), súkrom. maj.
Ol/pl, 58 x 46 cm; obojstranne maľovaná procesiová zástava (na rube sv. Katarína Alex.); Reštaur. J. Švejda 1971 - Kat. Reštaurátorský ateliér. Ján Švejda. TM Trenčín 1988, nestr., obr. 11
B

214.3 Sv. Beňadik
(Hoffmannom odvodený zo Sadelerovej rytiny "S. Antonius" - sv. Anton Pad. podľa M. de Vos)
h214.3 a ORAWKA
Rusina / Zervan 2016, č. 34;
B

214.4 Bl. Sadoch; Sv. Dávid; Sv. Buldus; Sv. Peter Thomasius;
Bl. Sadochus; "S. David Rex Scotiae"; S. Buldus biskup mučeník; "B. Sadochus Martyr Ordinis Praedicatorum" (pred s. 87); S. Peter Thomasius karmelitán, arcibiskup; Sv. Eusebius; atď.
h214.4 aX ORAWKA
Rusina / Zervan 2016, obr. k čís. 20, 27, 44, 46, atď.;
B












Cornelis HOLSTEYN (1618 - 1658)

h215

Hry detí, medirytiny Michiel Mosyn, Amsterdam, pol. 17. stor.
č. 3 zo série (titul. list: "Verscheyde aerdig kinder-/spel uyt gebeelt door / Cornelis Holsteyn. / Plusieurs Jeus d´Enfants desseigné / de Cornelle Holstein /
a. Amsterdam."; znač. Cornelis Holsteijn Inventor. - Michiel Mosyn Sculpsit. - Cornelis Danckerts Excudit (UBI - Roschmann; + UB Salzburg G 880 II);
+ Stranovo prevrátené, v detailoch mierne pozmenené kópie a varianty motívu v obdobných albumoch hrajúcich sa detí - lepty Giacinto Grimignani (č. 7 zo série "Scherzi e giuochi diversi de putti...", vyd. Domenico a Giovanni Giacomo de´Rossi 1647), Jacques Stella (medirytiny Claudine Bouzonnet Stella, Lyon 1657)
h215 a Carpoforo Tencalla, freska na klenbe kabinetu, 1670/71
TRAUTENFELS, zámok gr. Trautmannsdorff
Štěpánková 2003, s. 26: "detské hry, Giancinto Gimignani (Petronell, Trautenfels)..."; - Medvecký, rec. Tencalla I-II, ARS 2014/2, s. 100, obr. 3 a,b (Holsteijn);
CPostavičky oblečené, doplnené ďalšími figúrami po stranách (chlapec hrajúci na lutnu a chlapec s psíkom)


h215 b Carpoforo Tencalla, freska v štukovej kartuši na klenbe priestoru medzi slávnostnou sálou a salou terrenou, 1660-te r.
PETRONELL, kaštieľ gr. Abensberg Traun
BLen trojica detí vľavo, oblečené, doplnené hlavou psa pri pravom okraji. V kartušiach klenby aj variácie ďalších Tencallových motívov hrajúcich sa detí (Trautenfels) a detí hrajúcich na hudobné nástroje (Červený Kameň)

h215 c Stephan Kessler, hrajúce sa deti na obraze Leto (z cyklu Ročných období), ca. 1690
BRIXEN, Diözesanmuseum Hofburg
Stephan Kessler 1622-1700. Ein Tiroler Maler der Rubenszeit. Kat. Diözesanmuseum Hofburg Brixen 2005, s. 225, č. 75, obr. s. 227;
E


h215 d Maľba z cyklu medailónov po obvode stropu sály, okolo 1690
DOUDLEBY nad Orlicí, zámok gr. F. A. Bubna z Litic
M. Lejsková-Matyášová, in: Státní zámek Doudleby nad Orlicí. Pardubice 1973, s. 12; - T. Vomočilová: Fresková a štuková výzdoba zámku Doudleby nad Orlicí. Bc. dipl., FF UPOL, Olomouc 2015, opis s. 48 (c2), obr. 128 na príl.;
BŠtukový strop sály v JZ nároží zámku, s ústredným výjavom "Askalafos a Proserpina" (podľa ilustrácie Ovidiových Metamorfóz J. W. Baur / M. Küsell 1670; - Lejsková-Matyášová 1973, s. 12) a 8 kruhovými medailónmi po stranách - 4 kardinálne Cnosti (podľa S. Vouet / M. Dorigny - R. Miltová 2009, s. 37) a cyklus 4 výjavov s hrajúcimi sa deťmi (podľa č. 4 z tej istej série Holsteyn / Mosyn aj deti so švihadlom v medailóne na sever. strane stropu)


h215 e Louis Dorigny, hrajúce sa deti, monochrómna freska z cyklu v kartušiach na boku klenby sály, ca. 1710
TREVISO, Palazzo Orsetti Dolfin Giacomelli
BPo stranách doplnené dvoma ďalšími postavičkami



Johann Evangelist HOLZER (1709 - 1740)

h216

Pieta, lept Johannes Esaias Nilson
Nápis "Mors hac est Homini summae Ianua Laetitiae", reprodukcia zaniknutej Holzerovej fresky na fasáde niekdajšieho hostinca "Drei Kronen" v Augsburgu (zo série 25 rytín "Ars longa, Vita brevis - Pictura a Fresco, J. B. Holzer", vyd. v Augsburgu).
h216 a Pieta, obraz boč. oltára, zač. 19. stor. (1830?)
TVAROŽNÁ, far. kostol sv. Matúša apošt.
Ol/pl, 185 x 95 cm;
BStranovo prevrátene, formát na výšku; redukované - iba Mária sama s telom Krista, v pozadí doplnená Golgota s tromi krížmi.
(Pendant Krst Krista podľa G. Reniho na druhom boč. oltári)



h216x1

Sv. Príbuzenstvo, lept Johannes Esaias Nilson
"Familia Sacra" (písm. P) zo série 25 listov "Ars longa, Vita brevis - Pictura a Fresco" reprodukujúcich Holzerove diela (Schuster 1-25), vydanej Nilsonom k 25. výročiu úmrtia maliara v Augsburgu 1765.
Kompozícia Holzerovho oltárneho obrazu z r. 1737 (ol/pl, 330 x 149 cm) neskôr doplneného freskou na stene domácej kaplnky v býv. Rembaldovskom dome v Augsburgu (sign. obraz po zrušení kaplnky 1812 predaný, dnes v TLF Innsbruck?);  + Holzerova návrhová skica kompozície olt. obrazu v Kunstsammlungen Augsburg (inv. č. 1995/7; olejomaľba na papieri, 54 x 27 cm; - Kunstreich. Erwerbungen 1990-2000. Kunstsammlungen Augsburg 2000, s. 134-135, kat. č. 54)
216x1 a Franz Schön, obraz boč. oltára, 1807
CEROVÁ, far. kostol Anjelov strážcov
Súpis I/1967, s. 249; - A. Jávor, Kat. MNG 1980, s. 204; - PP 1983, s. 83, 40; - Sakrálne pamiatky Cerová ("https://obeccerova.sk/o-cerovej/historia/sakralne-pamiatky-kostoly-a-kaplnky/");
CPrekomponované do šírky, upravené (obnažený chlapec sv. Ján Krstiteľ od chrbta s ležiacim baránkom uprostred pod Ježiškom) a na pravej strane doplnené ďalšími postavami - sv. Joachim za sv. Annou a v spodnej časti namiesto trojice vznášajúcich sa anjelikov s knihou veľká kľačiaca postava kráľa Dávida hrajúceho na harfu a spievajúceho žalmy (odvodená z inej predlohy - napr. "Sv. Príbuzenstvo" Carla Cignaniho, mezzotinto Georg Kilian; pražské univ. tézy, 1727; - NK ČR, Th 504)



h216x2

Klaňanie pastierov / Klaňanie Troch kráľov, lepty, okolo 1732
"Ioh. Holzer inv. et fecit"; Klaňanie Troch kráľov neznač. (podľa Bergmüllerovej predlohy?). Augsburg, Kunstsammlungen und Museen, Grafische Sammlung,
inv. č. G 4500, 4499; - (Kat. Johann Evangelist Holzer. Maler des Lichts, Augsburg 2010, s. 296, kat. č. 52, 53 + lit., obr. na s. 297)
h216x2 a,b Kópie, pendanty, olejomaľby, 18. stor.
KRAKOV, Muzeum Narodowe
V múzeu ako "J. Chr. Janneck alebo F. Sebastini?"(?); - K. Chmelinová, in: Skarby baroku, MN Krakow 2017, s. 79 (predlohy), kat. č. 60, 61;
A


h216x2 c Johann Jablonsky: Klaňanie Troch kráľov, olejová skica, 1770-te r.
BRNO, Moravská galerie (Z 1142)
Ol/pl, 52 x 33,2 cm; - Z. Wörgotter, in: Franz Anton Maulbertsch und Mitteleuropa. Langenargen - Brno 2007, s. 269, 270 obr. 5;
BUpravené na výškový formát olt. obrazu



216x2X
+ Dalšie kópie: v TLF Innsbruck (ol/pl, 40 x 31 cm; inv. č. GEM 1382, 1381 - Kat. Holzer 2010, s. 296, č. 50, 51, obr. na s. 294, 295); v Kunstsammlungen Augsburg (inv. č. 6158, 6159); v súkrom. zb. v Mníchove, atď.

    
Romeyn de HOOGHE (1645 - 1708)

h216x3

"Ukoristenie veľkej štandardy a konečná porážka Turkov", lept, 1684
N. 9 zo série "Relation succincte et veritable de tout ce qui s´est passé pendant le siege de Vienne...",
vyd. Nicolaes Visscher, Amsterdam 1684 (Rijksmuseum Website; PESSCA 1965A)
h216x3 a Michael Christoph, Johann Bernhard a Michael Georg Grabenbergerovci (pripis.): Obliehanie Viedne a víťazstvo nad Turkami 1683, nástenná freska v štukovej výzdobe
KREMSMÜNSTER, kláštor benediktínov
V kartuši: "MEMORIAE GLORIOSISSIMAE VICTORIAE /.../ QUO ARDUO TEMPORE HOC TEMPLUM AEDIFICABATUR." (www.bildindex.de)
BStranovo prevrátene, po stranách rozšírené ďalšími výjavmi



Grégoire HURET  (1606 - 1670)

h217

Pašiový cyklus, 34 medirytín, 1664
Aj kópie, medirytiny Melchiora Kusella, "Theatrum dolorum Iesu Christi...", Augsburg 1677

217.1 Posledná večera (Prijímanie apoštolov), pl. 6
+ Mierne pozmenený a doplnený variant kompozície, medirytina Joaquim Carneiro da Silva (ilustrácia v "Missale Romanum", vyd. Lisabon 1781, 1784 a ďal.; - PESSCA 2066A)

h217.1 a Jozef Gode, apoštoli na oltárnom reliéfe Posledná večera, 1788
ROŽŇAVA, kostol ECAV
Polychromovaná drevorezba, 165 x 110 cm;
CPri komponovaní výjavu sa Gode inšpiroval grafickou predlohou: z Huretovej kompozície odvodil tri postavy apoštolov v popredí (stojaci nakročený s džbánom v ruke, a apoštoli sediaci pri stole po stranách - so zopätými rukami vľavo a s podopretou bradou vpravo) v stranovom prevrátení, aj členenie architektúry interiéru pilastrami a oválnymi oknami;


h217.1 b Apoštoli na obraze Posledná večera, 18. stor.?
BRATISLAVA, Historické múzeum SNM (UH 12532)
Tempera na dreve, z oltárnej predely? Vystavené v expozícii "Na slávu a chválu. Kresťanské motívy zo zbierok výtvarného umenia SNM" (Bratislavský hrad, sept. 2022-; "17. stor.")
DPrevzaté postavy dvoch apoštolov vpravo v popredí (apoštol s džbánom, apoštol s podopretou bradou) zakomponované do celku inšpirovaného rôznymi predlohami;

217.2 Zajatie v Getsemane (pl. 8)
(exemplár aj v GMB Bratislava)

h217.2 a Gottlieb Anton Galliarti, obraz z pašiového cyklu v dolnom kostole, 1722
NITRA, Katedrála sv. Emeráma
BV pozadí Kristus na Olivovej hore podľa J. Chr. Weigela

217.3 Kristus pred Kajfášom (pl. 10)

h217.3 a Gottlieb Anton Galliarti, obraz z pašiového cyklu v dolnom kostole, 1722
NITRA, Katedrála sv. Emeráma
DPodľa Huretovej alebo Kusellovej verzie? Redukované na hlavné postavy, Kaifáš z inej predlohy

217.4 Kristus berie na seba kríž (pl. 16)

h217.4 a Olejomaľba, 18. stor.
ŽILINA, Považské múzeum
Obraz z cyklu Krížovej cesty?, ol/pl, 125 x 82 cm; Rešt. ORA Levoča 1988 (Kat. dokum. č. 30/88);
BPrimitívna redukovaná kópia celku kompozície podľa grafiky, stranovo prevrátene


    

    

Donat HÜBSCHMANN  (pred 1540 - 1583)

h217x1

Korunovácia Maximiliána II. v Prešporku 8. septembra 1563, drevorez, 1563/64
Drevorez, znač. "HM" a "MG", kolorovaná verzia na jednoliste s latin. textom J. Sambuca, vyd. Michael Zimmermann vo Viedni 1564; + verzia s nemeckým textom, tlač. Caspar Steinhofer vo Viedni 1566 (GMB Bratislava, C 7196);
Autorstvo bývalo pripis. Hansovi Myrovi - Závadová 1974, s. 32; - M. Čičo: Gloria et miseria, GMB Bratislava 2002, s. 12, č. 1; s. 42, č. 1; - DSVU Renesancia 2009, s. 903-905, č. 263 + lit. (M. Čičo); - Z. Ludiková, kat. DSVU Renesancia, SNG 2010, s. 39-40, č. II.1.11,12 (D. Hübschmann?); - B. Gulyás: Donat Hübschmann magyarországi megrendelöi, in: Reneszánsz és barokk Magyarországon. Bp 2021, I., s. 79-81 (D. Hübschmann);
h217x1 a"Possonia", freska z cyklu vedút na stenách prvého nádvoria, 1565
FLORENCIA, Palazzo Vecchio
Veduty 16 vybraných miest Habsburskej monarchie podľa rôznych predlôh (pre Mediciovcov pri príležitosti svadby Francesca Medici s Francescou Habsburskou) podľa nápisu namaľovali "Sebastiano Veronese, Giovanni Lombardi Veneziano, Cesare Baglioni Bolognese". Zle zachovaný pohľad na Bratislavu (ktorý vychádzal pravdepodobne z grafického vyobrazenia korunovácie) čiastočne zrekonštruovali pri poslednom reštaurovaní 2014/15.
Závadová 1974, s. 32 (predloha); - G. Caselli: La Veduta di Bratislava nel cortile di Michelozzo in Palazzo Vecchio, in: ARS 49/2016, č. 1, s. 82-89; - I. Kvetánová: Veduta Possonie (Bratislavy) v Palazzo Vecchio vo Florencii a jej ukrytý príbeh, in: Tamtiež, s. 20-41; - E. Stopková: Porovnanie veduty Bratislavy na freske v Palazzo Vecchio vo Florencii a jej hypotetickej predlohy pomocou priestorovej transformácie, in: Tamtiež, s. 68-81; - I. Kvetánová / M. Musilová, in: PaM 2016/2, s. 57-62; - Gulyás 2021, s. 81;
C?

Philippe de CHAMPAIGNE (1602 - 1674)

ch217x2

Ježiš a Samaritánka pri studni, medirytina Gerard Edelinck, 1670
Rytinová reprodukcia obrazu z r. 1648/50 (Musée des Beaux-Arts Caen).
+ Kópia, medirytina Louis Surrugue st. podľa Edelincka, stranovo prevrátene (N. Gramaccini / H. J. Meier: Die Kunst der Interpretation. Französische Reproduktionsgraphik 1648-1792. München - Berlin, b.r., s. 104-105, kat. 54 na s. 215);
+ Ďalšie rytinové reprodukcie obrazu (medirytina Philipp Andreas Kilian atď.);
+ Neskoršia rytinová ilustrácia, formát na výšku, pozadie s vegetáciou zmenené (orezaný kolorovaný exemplár z 2. pol. 18. stor.? v GMB, inv. č. C 14619; - M. Vyskupová: Grafické kabinety v Mirbachovom paláci, GMB Bratislava 2014, s. 75, č. 106)
ch217x2 a Johann Lucas Kracker a Joseph Zach, nástenná maľba v býv. refektári, 1779
EGER, refektár býv. kláštora Servítov
Pôv. lunetové olejomaľby J. G. Grasmaira (pendant na ľavej strane Kristus na púšti s anjelmi) v lete 1779 nahradili dvojdielnou nástennou maľbou s rovnakými námetmi, ktorú s Krackerom realizoval J. Zach; - Heves megye műemlékei II. Bp 1972, s. 489, obr. 553; - A. Jávor, AHA 34/1989, s. 191-197; - Jávor, Kracker 2005, s. 152, kat. č. 276 na s. 298 (+ lit.);
B





Josef JÄGER

j218

Zázračná soška Mariatálskej Madony, rytinové ilustrácie
Zobrazenia vychádzajú z fresky nad vchodom kaplnky zázračnej studne z r. 1697(?) v Marianke;
Medirytina nezn. grafika "IMAGO BEATAE VIRGINIS MARIAE TALLENSIS MIRACULIS CLARA...", frontispice, in: Andreas Kollenicz, "Thesaurus in agro absenditus seu libellus in quatuor capita...", Tyrnaviae 1713 (NK Martin - Baníkova knižnica, sign. 30.435);
+ Josef Jäger (Mariatálska Madona v plamienkovej gloriole, dole pohľad na kaštieľ a kostol v Marianke), medirytina, in: L. Kummer, Puteus aquarum viventius..., Trnava 1742, č. 10; (Szilárdfy 2, 1995, č. 613); a ďalšie púťové tlače, vydávané v Trnave;
+ Anonymná rytina Mariatálskej Madony na titulnom liste "Pobožná píseň / k Panně Marii / Zellenské"(?), W Uh. Skalici tiskem dědičů J. Škarnicla (kon. 19. stor.).
M. Zajíčková: Uctievanie Matky Božej tálenskej. Záhorie, 2002, č. 3, s. 15-18; - É. Knapp / G. Tuskés: Populáris grafika a 17-18. században. Bp. 2004, s. 134;
j218 a Spišský maliar, obraz hlav. oltára, 1776
BATIZOVCE, far. kostol
BPodľa staršej verzie (z r. 1713?); namiesto nápisovej kartuše naspodu pridané tri okrídlené anjelské hlavičky v oblakoch




218X
+ Podľa niektorej z rytín aj olejomaľba vo far. kostole, Árpás; - Búcsujáró Magyarok, s. 337: "okolo 1700"(?); - Z. Szilárdfy: Ikonográfia - kultusztörténet. Bp. 2003, obr. 217 na príl. CXXV ("ca. 1730")

    

h219

Legenda zázračnej sošky Mariatálskej Madony, rytinové ilustrácie, Trnava 1742
In: L. Kummer, "Puteus aquarum viventius...", Tyrnaviae 1742, ilustrované latinské vyd. legendy zázračnej sošky (aj neskoršie vydanie, Quinque-Ecclesiae 1773). Jägerove rytinové ilustrácie podľa cyklu fresiek zo zač. 18. stor. alebo podľa starších rytín legendy? (Cyklom výjavov z legendy a zázrakov mariatálskej sošky nahradili už r. 1736 pôvodné fresky s mariánskymi námetmi na klenbe presbytéria v kostole - X. S. Čik, Dejiny Mariatálu, 1942, s. 46)
L. Pásztor: A Máriavolgyi kegyhely a XVII-XVIII. században. Regnum 1942/43, s. 563-600; - M. Zajíčková: Uctievanie Matky Božej tálenskej. Záhorie, 2002, č. 3, s. 15-18; - S. Bálint / G. Barna: Búcsújáró Magyarok, Bp. 1984?, obr. s. 74 (grafika), 75 (dve maľby); - É. Knapp / G. Tüskés: A nyomtatott mirákulumos konyvek illusztrációsorozatai, in: Populáris grafika a 17-18. században. Bp. 2004, s. 134; obr. 69 (kráľ Ľudovít I. dáva sošku na oltár), obr. 79 (pavlínski mnísi nesú sošku do kostola), obr. 81 (matka pri studni)
j219 a-j Bratislavský maliar, cyklus 16 malieb v kartušiach štukovej klenby kaplnky v údolí nad zázračnou studňou, pôv. 1696?
MARIANKA, pútne miesto
j219 a Fundátor kaplnky barón Ján Maholány s rodinou ("Reparatrix Consolatrix desperantis Animae")
j219 b Kráľ Ľudovít Veľký kladie zázračnú sošku na oltár v kostole
("O Clemens O Pia O Dulcis Virgo Maria")
J. Holik: Mariathal. Die Geschichte des Gnadenortes. Bratislava-Pressburg, b.r., obr.; - Bálint / Barna, obr. s. 75 (nájdenie sošky v bútľavom strome; matka pri studni a predloha); - Knapp / Tüskés 2004, obr. 70 (kráľ Ľudovít...); - Sz. Serfőző: Die Deckenmalereien der Pauliner Wallfahrtskirche und der Heiligen Brunnkapelle in Mariatal, ARS 43/2010, č. 2, s. 157-159;
Pôv. maľby fresco-secco s latin. nápismi na páskach, viackrát úplne premaľované (V. Zettler? pred 1859; 1899; 1939), nápisy skomolené
X

    

j220

Emblémy, rytinové ilustrácie, in: A. Vanossi: Idea sapientis..., Trnava 1746 (SNK Martin)
("Idea sapientis, Id est: Philosophiae morum partes tres, Ethica, Theo-politica, Oeconomica, Summariá methodo comprehensa, Problematicis Quaesitis, et Emblematis illustrata. Authore R. P. Antonio Vanossi, é Soc. Jesu. Tyrnaviae, Typis Academicis Societatis Jesu, Anno M. DCC. XLVI.")
Predtitulný list znač. "Ioseph Iäger sv. Tyrnaviae". Rytinové emblematické ilustrácie podľa pôvodného viedenského vydania (Viennae, Typ. Mariae Theresiae Voigtin Viduae 1724, 1725; Viennae, Typ. W. Schwendimann 1727). Aj neskoršie vydania s Jägerovými rytinami (Jaurini, G. J. Streibig 1751; Claudiopoli, Typ. Acad. 1751; Tyrnaviae, Typ. Acad. S.J. 1766); - É. Knapp: Irodalmi emblematika Magyarországon a XVI-XVIII. században. Bp. 2003, s. 301-302; - Á. Kusler: Vanossi Antal Idea Sapientis címü emblémáskonyvének recepciója a magyarországi barokk muvészetben, in: Reneszánsz és barokk Magyarországon. Művészettörténeti tanulmányok Galavics Géza tiszteletére. Budapest 2021, II., s. 41-62;
K. Závadová-Jančová: Emblém v knižnej grafike na Slovensku. Ars, s. 84, obr. 10 (Mens condidit una - Jägerova rytinová ilustrácia, R. P. A. Vanossi: Ethica in auditores distributa, Trnava 1746, MS Martin =??)
j220a 1-4 Anton Schmidt vo výmaľbe Sv. schodov, po 1746
BANSKÁ ŠTIAVNICA, Kalvária
a) "MERITIS SVA MUNERA PENSAT" (Pars prima, s. 36)
b) "OMNIBUS UNUS" (Pars secunda, s. 58)
c) "MENS CONDIDIT UNA" (Pars secunda, s. 22)
d) bez nápisu ("Via nulla superstua" - II, s. 76)
P. Balix Synčáková: Emblémy od Antona Vanossiho na Kalvárii v Banskej Štiavnici, príklad jezuitskej učenej zbožnosti, in: Umenie na SLovensku v historických a kultúrnych súvislostiach 2010. Trnava 2011, s. 48-55 (predlohy); - JM 2013, s. 57, kat. I.4; - Kusler 2021, s. 46-49;
C


j220b 1-6 Franz Lieb vo výmaľbe "grófskej spálne", 1769/70
EDELÉNY, kaštieľ Istvána Esterházyho (L´Huillier-Coburg)
a) "NOSCITUR AUDITU ET VISU"
b) "MUTUIS" (1725, s. 316)
c) "MINUIT DISTANTIA FORMAM" (1725, s. 206)
d) "PRO MERITIS" (1725, s. 264)
e) "RECREAT CONCORDIA DISCORS" (1725, s. 253)
f) "PRAECUNCTIS APTISSIMA"
A. Jávor: Lieb Ferenc, az "edelényi festő", MÉrt 49/2000, s. 169 (predlohy); - A. Jávor: Lieb Ferenc. Egy rokokó festő Felső-Magyarországon. Budapest 2019, s. 36-38, pozn. 53, obr. s. 37 (c-e) a s. 105 (b); - Kusler 2021, s. 49-52;
FMaliarsky voľne interpretované motívy z emblémov zakomponované nad dverami a oknami;
(Na klenbe alegorická maľba s Jupiterom uprostred podľa grafík Klauberovcov a figúrou letiaceho anjela prevzatou z J. Guaranu v oblakoch
)





Etienne JEAURAT (1699 - 1789)

j221

Alegória hudby Terpsichora s tamburínou a dvaja putti, medirytina Stephan Leclerc ml.
Tanec - "DANCING", stranovo prevrátená kópia, mezzotinta John Simon (The British Museum prints)
j221 a Bratislavský maliar: maľovaná supraporta v sále, 1770-te r.
BRATISLAVA, Grassalkovichov palác
M. Vojtek: Terpsichora istropolitana, Ba 2009, s. 30 (predloha), obr. 32 (obraz) a obálka (predloha);
B



Jacob JORDAENS (1593 – 1678)

j222

Nesenie kríža (stretnutie s Matkou), medirytina, vyd. Baltazar Moncornet
Znač. "A Paris Chez B. Montcornet rue St. Jacques pres St. Yues" (Kat. Unter Deinen Schutz. Stift Göttweig 2005, s. 519-520, č. III.113); + Verzia s výrezom ústredných postáv, stranovo prevrátene, medirytina Alexandre Voet I podľa Jana van den Hoecke (z cyklu Via Crucis) a medirytina nezn. rytec, vyd. Frederik Bouttats (Antverpy, pol. 17. stor.); + Celok rozšírený po stranách zakomponovanými ďalšími postavami (z Jordaensa a z "Korunovania tŕním" Anthonisa van Dyck), medirytina Schelte a Bolswert, in: Historiae Sacrae Veteris et Novi Testamenti, 1652;
Kompozičný variant Anthonis Van Dyck (medirytina Cornelis Galle I) a stranovo prevrátené kópie, vyd. Frans van den Wyngaerde (Holl. Dutch VII.52.56); a vyd. Jacob von Sandrart; atď.
j222 a Obraz z Pašiového cyklu?, pol. 18. stor.
BANSKÁ ŠTIAVNICA, Kalvária
Olejomaľba na plátne bola v dolnom kostole na Kalvárii (archívne foto PÚ SR) - stratené?
DLen postavy muža od chrbta v popredí vľavo, Mária a ženy vpravo. (Kristus a dvaja drábi nad ním prevzaté z medirytinovej ilustrácie G. B. Göza z r. 1740);



222X
Kľačiaca Panna Mária a za ňou stojace postavy na "Nesení kríža", olejomaľba Alonso Cano, ca. 1725 (Granada, Katedrála); - M. García Luque: En papel y en metal: Iconografías de la Pasión importadas de Europa, in: Arte e Iconografía de la Pasión de Cristo en la Granada Moderna (Siglos XVI al XXVIII), obr. s. 151;
Kristus nesúci kríž a muž od chrbta na akvaforte M. L. Willmanna "Kristus utešuje jeruzalemské ženy", 1678/82 (A. Koziel: Sztuka i promocja sztuki. O funkcji akwafort Michaela Willmanna, in: Niderlandyzm na Śląsku i w krajach ościennych. Wrocław 2003, s. 348, obr. 9)

    

j223

Sv. Martin bisk. uzdravuje posadnutého, medirytina Pieter de Jode II, ca. 1645
Podľa Jordaensovho obrazu namaľovaného 1630 pre katedrálu sv. Martina v Tours (dnes Museum voor Schone Kunsten v Bruseli)
Oproti obrazu stranovo prevrátene, upravené (svätec žehná pravicou). Rytina znač. "Iacques Iordaens pinxit cum Privilegio Regis / Petrus de Iode sculpsit"
- Holl. IX, s. 211; - Kat. "Es muss nicht immer Rembrandt sein...", Berlin 1999, č. 9, s. 66-67
j223 a Gottlieb Anton Galliarti: Sv. Mikuláš z Myry, obraz boč. oltára
v tzv. dolnom kostole, ca. 1720-22
NITRA, Katedrála sv. Emeráma
CLen postava a gesto svätca



223X
+ Rovnakým spôsobom postavu žehnajúceho bisksupa so sprievodom ako sv. Mikuláša použil Jacob Zanusi (pred svätcom žena, pozadie vypustené: Mikuláš dáva chudobnej vdove tri zlaté gule), olt. obraz filiál. kostola v Mondsee, 1731 (J. Kronbichler, kat. Der Salzburger Hofmaler J. Zanusi, Dommuseum zu Salzburg 2001, č. 79, obr. s. 122)



j224

Martýrium sv. Apolónie, medirytina Marinus Robyn van der Goes, ca. 1638
Rytinová reprodukcia olt. obrazu z kostola augustiniánov v Antverpách z r. 1628 /1634?/ (dnes Museum voor Schone Kunsten), stranovo prevrátene
(exemplár v GMB Bratislava, inv. č. C-8051); - M. Čičo, Gloria et miseria, Kat. GMB 2002, s. 28 a 44, č. 34; - Mučenícke legendy, Kat. GMB 2012, s. 43, č. B.5)

j224.1 Kôň s jazdcom v popredí:
j224.1 a Gottlieb Anton Galliarti na obraze Nesenie kríža z pašiového cyklu v tzv. dolnom kostole, 1720-22
NITRA, Katedrála sv. Emeráma
E



224.1X
+ Franz Ludwig Herrmann, ako "Martýrium sv. Fidesa", freska z r. 1781 vo far. kostole sv. Fidesa a Markusa, Sölden (Kreis Breisgau-Hochschwarzwald); + Paul Troger a dielňa(?): kôň s jazdcom vpravo na olt. obraze "Martýrium sv. Vavrinca" z r. 1752 na hlav. oltári far. kostola v Loosdorf (podľa nápisu na rube plátna - Kronbichler: Troger, 2012, s. 375, kat. č. G 239, obr. s. 375); + Johann Georg Messmer na klenbovej freske "Sťatie sv. Blasiusa/Blažeja" z r. 1751 v kat. kostole Langenenslingen-Friedingen (Lk Biberach, Baden-Württemberg); + Josef Winterhalder ml. (pripis.), kôň s jazdcom vymenený na olejovej skici podľa Maulbertschovho Martýria sv. Ondreja pre Komárno (skica en grisaille v Barockmuseum ÖG), po 1760 - Kat. Mit kühnen Pinselstrichen... Alte Galerie Joanneum Graz 2008, s. 140-141: "veľmi podobne zakomponovaný" kôň na Rubensovom obraze Decius ide na smrť" (Liechtensteinmuseum Wien)

    

j224x2

Útek do Egypta, lept, 1652
Znač. "Iac. Iordaens inventor 1690"(?);  + Kópia, medirytina J. P. Funck (ilustrácia Katolische Bibel, Norimberg 1763)
j224x2 a Reliéf z cyklu mariánskych výjavov na parapete organového chóru, 1771
ŠAŠTÍN, pútny chrám Sedembolestnej Panny Márie
BCyklus reliéfov podľa rôznych predlôh ("Zvestovanie" podľa F. Le Moine; "Obetovanie v chráme" podľa L. de Boullogne)

   

Jean-Baptiste JOUVENET (1644 - 1717)

j225 - j230

katalógtop